Víno je nápoj, ktorý by sme len ťažko mohli porovnávať s ostatnými. Jeho história je úzko spätá s človekom a jeho peripetiami v posledných tisícročiach. Zrodilo sa v strednej a východnej Európe, a to celkom náhodnou fermentáciou, keďže v dávnych časoch bolo zvykom uchovávať hroznovú šťavu v prevrátených kožených nádobách. Je však na mieste klásť si otázku o kvalite týchto prvotných vín, nakoľko sa do nich pridávali koreniny, med či iné prísady.
Skutočnú prestíž priniesla vínu grécka civilizácia. V antickom Grécku bolo víno nápojom bohov, osláv a víťazstiev. Z Grécka sa vinič ďalej rozšíril do Sýrie, Egypta, na pobrežie Španielska a Francúzska a okolo roku 500 p. n. l. takisto na Sicíliu, kde aj dnes nájdeme sadenice helénskeho pôvodu.
S pádom gréckej civilizácie prešla vinárska štafeta do rúk Rimanov, hoci v Taliansku ešte pred nimi vyrábali víno Etruskovia. Rímska civilizácia pokračovala v práci, ktorú začali Gréci – zdokonaľovala ju, experimentovala s novými technikami šľachtenia a zberom hrozna, napredovala vo výrobe a v konzervovaní vína, ktoré sa podobne ako v Grécku uskladňovalo v terakotových amforách. Starí Rimania sa bezpochyby zaslúžili o to, že sa víno stalo známym aj v iných krajinách, ako je Francúzsko, Španielsko či Nemecko.
Po páde Rímskej ríše sa vinárskemu remeslu venovali najmä mnísi – najskôr benediktíni, potom cisterciáni, ktorí vinič pestovali a študovali vinárske postupy na získanie čoraz lepších produktov.
Rozmach vína bol taký veľký, že v roku 1500 pokrývali vinice plochu štyrikrát väčšiu, ako je tá dnešná. Z hľadiska histórie je dôležité spomenúť prvé sklenené fľaše z roku 1600, ktoré sa v nasledujúcom storočí zdokonalili fúkaním z úst, a následne začiatok používania korkovej zátky. Skutočným zlomom vo vinárskom svete bol rok 1710, keď Cosimo III de´ Medici ustanovil vyhláškou základy súčasného DOC (denominazione di origine controllata – označenie pôvodu) vymedzením výrobných oblastí Chianti, Pomino a Carmignano. Enológia má však iného svojho patróna, je ním Louis Pasteur, ktorý v 19. storočí študoval aktivitu mikroskopických buniek – kvasiniek, ktoré premieňajú cukor na etylalkohol a oxid uhličitý, čím sa mušt premieňa na víno.
Kým v ostatných rokoch dochádza v Taliansku k pomalému poklesu v spotrebe vína, v iných krajinách ako sú Nemecko, Kanada, Spojené štáty americké, Rusko, ale aj Slovensko spotreba kvalitných vín neustále rastie.
